Prievidza geografia
Územie mesta Prievidza je vymedzené na základe administratívnych hraníc. Zahŕňa katastrálne územie mesta Prievidza s časťami Staré mesto, Píly, Necpaly, Kopanice a Štvrte. Časť Štvrte tvoria katastrálne územia pričlenených obcí Malá Lehôtka, Hradec a Veľká Lehôtka. K integrácii pôvodne samostatnej obce Necpaly nad Nitrou došlo v roku 1944, Malá Lehôtka a Hradec boli k mestu pričlenené v roku 1960 a Veľká Lehôtka v roku 1976. Prímestské štvrte majú vidiecky charakter a v prípade týchto pôvodne samostatných obcí zatiaľ nedošlo k úplnému funkčnému a stavebnému spojeniu s vlastným mestom. Mesto Prievidza je administratívnym i prirodzeným centrom okresu Prievidza. Rozloha vymedzeného územia je 43,06 km2 a k 1. januáru 2009 tu žilo 50 676 obyvateľov.
Poloha: 48° 46´zemepisnej šírky, 18° 36´zemepisnej dĺžky. Nadmorská výška 260 m (chotár 257 - 887 m). Rozloha: 4306 ha, z toho 1753 ha poľnohospodárska pôda, 1530 ha lesné pozemky, 48 ha vodné plochy.
Priemerná ročná teplota za roky 1973 - 2000 9,0°C, najteplejší mesiac júl (priemerná teplota 18,9°C), najchladnejší mesiac január (priemerná teplota -1,6°C). Ročný úhrn zrážok 637 mm.
Územie mesta sa nachádza v prechodnej oblasti medzi stredným a západným Slovenskom v centrálnej časti Hornonitrianskej kotliny, rozprestierajúc sa prevažne v jej podcelku zvanom Prievidzská kotlina. Kotlinu obklopujú predhoria Strážovských vrchov, Žiaru a Vtáčnika. Dôležitú úlohu pri vzniku a rozvoji osídlenia mesta mala aj konfigurácia riečnej siete, najmä dvoch hlavných tokov, a to Handlovky a Nitry, medzi ktorými sa v centrálnej časti územia na pravom brehu Handlovky začali usadzovať prví obyvatelia.
Význam a pôsobenie polohy na rozvoj mesta sa počas historického vývoja menili. Prievidza leží na križovatke dávnych obchodných ciest. Stredoveká lokalizácia mesta a jeho postavenie v širšom priestore nevyhnutne prispievali k potrebe sebestačnosti, čo napomáhalo rozvoju širšej remeselníckej základne a obchodu.